(Pri čítaní odporúčam vypnúť muziku na mojom blogu a pustiť si tú z odkazov, mne hrala pri písaní )
http://www.youtube.com/watch?v=ExmoGeJQZ9E
Len teraz kde začať, kde pokračovať a kde skončiť, aby to malo aj nejaký zmysel a nejakú výpovednú hodnotu?
Nebudem hovoriť o všetkom, ale začnem niečím, čo je podľa mňa dosť dôležité a to je motivácia. Motivácia, či už pozitívna, alebo negatívna, ale bez motivácie človek nespraví nič, nikto sa do ničoho nepustí len tak, lebo to proste ide spraviť, ale vždy je za tým niečo. Napríklad už pomerne dlho a relatívne pravidelne cvičím, veľa ľudí vraví, že najťažšie je začať, ale podľa mňa je ešte ťažšie zotrvať... a nie je to o tom, že to robím pre nejaký špeciálny výsledok, je to o tom na koho, alebo na čo myslíte pri tom cvičení a nie preto, že na to myslieť chcete, ale preto, lebo na nič iné myslieť nedokážete. Mňa už dlhú dobu motivuje a zároveň inšpiruje jeden človek... ktorého už poznám naozaj dlho, no stále nedokážem pochopiť, že čo je na ňom tak výnimočné, že ma to prinúti snažiť sa robiť veci lepšie (no niekedy aj horšie), snažiť sa byť lepším ako kedykoľvek predtým (no občas taktiež spraviť nejednu hlúposť) a vidieť veci nielen z jedného uhla ( no niekedy nahliadnuť práve z toho z ktorého sa veci javia byť najhoršie). Stále mi to nejde do hlavy, ako je možné, že niekto dokáže ovplyvniť moje emócie natoľko, že sa stanú nekontrolovateľnými a aj moja inak spoľahlivo fungujúca myseľ sa dostane pod ich vplyv. Na jednej strane krásny pocit, no zároveň skutočne neskutočne zlý, priam hrozivý, keď si neviem dať rady sám so sebou, lebo robím všetko viac kvôli niekomu ako kvôli sebe. A to chce zmenu. Musím nájsť novú inšpiráciu a motiváciu v niečom a v niekom, čo nebude robiť z môjho života sínusoidu, ale peknú, či už viac, alebo menej stúpajúcu priamku smerujúcu do budúcnosti.
Život jednotlivca nikdy nemôže byť len o tom jednom človeku a preto každý z nás potrebuje k životu okrem svojej nenahraditeľnej rodiny ešte niekoho ďalšieho... ale nie len tak hocikoho, môžte mať tisíc kamarátov na facebooku, desiatky spolužiakov a ďalších kamošov v meste pri pive, no vždy je tu potom ešte jeden skutočný priateľ, ktorému môžte povedať kedykoľvek, hocičo a on tu bude pre vás... A preto niekoho takého hľadám, lebo cítim, že mi niekto chýba. No vždy keď som si myslel, že som toho človiečika našiel, zistil som po určitom čase, či už krátkom, alebo dlhom, že som sa mýlil. Tak asi nie je dobré hľadať, jednoducho sa zamerať na niečo iné a možno ho náhodilo stretnem práve cestou k iným cieľom.
Už nejedno ráno som sa zobudil s tým, že som mal pocit, akoby som prišiel do iného sveta, lebo moje sny boli o akomsi meste, mieste, krajine, kde som nikdy nebol a o ľuďoch z ktorých som nikoho nepoznal ... na podiv, necítil som sa tam až tak zle, ale bol som rád, že som sa zobudil v mojej posteli a pri mojej rodinke.
To ma prinútilo rozmýšľať o budúcnosti, o neznámej krajine, neznámych ľuďoch a o veciach nových, nepreskúmaných. Pravdupovediac, mám z nej strach.
Lebo nieje ani len najmenšia šanca aby sme vedeli, že čo všetko sa stane zajtra a nie to ešte o desať, či viac rokov. Môžem (ne)vyštudovať akúkoľvek školu, (ne)nájsť si prácu (ne)stretnúť človeka s ktorým budem (ne)šťastný... A stále je tu veta, keby som teraz umrel, bol by som spokojný so svojim doterajším životom... Jednoznačné áno odpovie len málokto. Tak čo teraz robiť a ako ďalej žiť? No nejak bolo, nejak bude, musím veriť v lepší zajtrajšok, dôverovať tým ľuďom ktorým môžem a menej sa zaujímať o tých, ktorý si moju pozornosť nezaslúžia. Robiť veci naplno a dať im zmysel.
Svet je obrovský, pre malého človiečika je nemožné ho preskúmať celý a stretnú všetkých ľudí na okolo a spoznať všetky tie osudy... pre každého z nás je len jedna cesta na ktorej stretneme a spoznáme len malú časť z toho všetkého, tak si užívajme práve tú svoju cestu a keď sa nám náhodou na dopravnom prostriedku ktorý nás ňou vedie niečo pokazí, tak to rýchlo treba opraviť a keď si s tým nevieme dať rady... práve na to sú tu tí najbližší okolo nás, správni mechanici :-).
Predposledné slová napísané až po tých posledných- je mnoho krásnych viet o živote a o všetkom okolo neho, ktoré si každý z nás prečíta, či už niekde na internete, alebo na nejakom bilboarde, no každú z nich vymyslel niekto z nás a má určitú hlbšiu myšlienku a keď si raz niečo také prečítate a zamyslíte sa nad tým, tak vám niektoré veci začnú dávať zmysel, alebo si len poviete, že nieste jediný, kto to berie zrovna takto a pousmejete sa pri tom, prípadne jemne zamračíte, fakt dobrá to vec, taký výstižný života obkec ;-).
PS: Ďalší nevydarený zlepenec slov? Asi áno, no ak aspoň niekto prišiel až sem a strávil sekundy svojho života čítaním niekoľkých mojich myšlienok, tak sa to možno oplatilo stráviť niekoľko desiatok minút ich písaním.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára