Hlava plná myšlienok...

V skutku ani neviem, prečo som sa rozhodol napísať tento príspevok ... neviem, čo sem vlastne napíšem a ani neviem ako skončí a aký bude dlhý, ale dnešný deň mi priniesol množstvo pocitov dávno necítených, množstvo myšlienok dlho nepomyslených a v mojej hlave a duši je nenormálne plno a zároveň tajuplne prázdno...

Už ani neviem, kedy som naposledy z mojich modrých očí vypustil slzu, no dneska sa to po tom dlhom čase stalo ... moja duša dostala zabrať ... a môj optimizmus na chvíľu úplne padol k zemi ... nikdy by som si nepomyslel, že pár slov môže z človekom narobiť také divy. Je to ten pocit, keď sa zrazu cítite nepochopiteľne sám, neviete, čo robiť, chodíte po byte sem a tam ... bez určitého cieľa ... to, že srdce je skutočne kolískou vašich citov zistíte až vtedy, keď vás v hrudi začne niečo naozaj bolieť a vy neviete, čo sa to s vami deje? No všetko je len dočasné a aj tento pocit aspoň z časti opadol, keď som si uvedomil, že aj tu sa musí nájsť nejaká pozitívna vec, čo vyplní prázdno, ktoré zapríčinil ten čudesný pocit.

To, že ozajstný priateľ dokáže človeku pomôcť, vždy keď je treba sa potvrdilo aj dnes :-). Stretnutie s tou osobou mi nenormálne pomohlo napriek tomu, že ona bola podstatou mojej duševnej nerovnováhy, nezastaviteľných myšlienok, ktoré mi brali spánok a sústredenie posledné dni, týždne, ba možno aj mesiace...
Ale keď je raz niekto taký ... neopísateľne krásny a užasný človek, nedokážete sa na neho hnevať za žiadnych okolností, lebo ona aj v daždi a zlej nálade dokáže vašej tvári dodať úsmev :-)...

Oči, jej, moje, pre niekoho zvláštne pre iného krásne :-)

A preto verím, že si aj naďalej budeme vzájomnou oporou, nech sa deje, čo sa deje ... Lebo mám pocit, že práve ona robí zo mňa lepšieho človeka, takého akým som vždy chcel byť, za to ju cením a ďakujem. Taktiež nechcem zopakovať moje detské chyby... už viem, že zrušenie kontaktu s nejakým človekom nič nevyrieši,  že najlepšie je keď sú ľudia k sebe úprimní a namiesto dusenia vecí v sebe a násobenia nedobrých emócií a myšlienok treba povedať slová ktoré sa zo srdca a zároveň z hlavy tlačia von a stretávajú sa niekde na jazyku... :-)
Ďalšia vec, čo chcem povedať je, že dnes som čítal najkrajšiu báseň môjho života a prečítam si ju ešte niekoľko krát... lebo mi pomáha a priniesla mi ná tvár taký chápavý výraz, zároveň zamyslený a taktiež mi jemne nadvihla kútiky mojich pier :-).

Posledné, čo chcem spomenúť z vecí, ktoré ma trápia je, že mám pocit, že niet človeka, ktorému by som mohol dôverovať a jednoducho mám pocit, že ľudia okolo mňa sa ku mne správajú, ako by som bol z inej planéty. A zo všetkých tých mojich facebookových "priateľov" je tých ozajstných toľko, že by mi nebolo treba ani všetky prsty jednej ruky...
Jednoducho nikoho netrápi, čo som kto som kde som a ako sa mám... keby ma zajtra zrazí auto, tak by si to nevšimol asi nikto, len keď by po určitom čase začali triedi´t počet svojich facebookových friends, tak by ma bez myhnutia oka vymazali, lebo som sa už dlho neozval a len im tam zaberám miesto. Mám pocit, že ľudia šú neľudský a tých ozajstných ľudí tu zostalo len véľmi málo a preto si ich idem oddnes vážiť ešte viac ako doteraz :-)...
Kto sa až sem dočítal bez ujmy na zdraví dostáva ako odmenu bonusový vtip :-)

Cigáň číta cigáňovi nápis na tabuli: "Cigáni za 50,- bez gumy, bieli za 700,- s gumou."
"To sa mi páči, žiadny rasizmus," hovorí druhý cigáň, "a čo tam ešte píšu?"
"Bungee Jumping.

Konec