Básnička, alebo len moja skromná myšlienka napísaná v niekoľkých nemotorných rýmoch...

Mám dojem, že chytila ma za ruku múza,
alebo múzo s úsmevom z popod fúza?
Chcel by som napísať básničku,
hoc aj len kratučkú,
no aby sa páčila
a slzy liečila.
To aby som prešiel k veci
obišiel zbytočné keci,
človek netvár sa jak ropucha
a maj úsmev od ucha
natiahnutý k uchu druhému
a nielen uchom, ale aj srdcom
načúvaj človeku tebe blízkemu.
Ten, kto bojuje osamote,
nevyvaruje sa smútku a prázdnote,
ktorá ho naplní,
od reality odkloní...
Tadiaľ cesta nevedie
a preto Ťa navediem
Pozri sa do zrkadla,
nemrač sa, skús úsmev
skoro si na zem padla,
aká si krásna s úsmevom na perách :-)
a preto nemaj strach
zavolaj priateľa na telefóne,
ba aj len prezvoň, on už späť callne.
Veď nič nie je lepšie ako nájsť pochopenie,
čo odstráni tvojej duše chvenie.
Budem tu ja a budem tu pre teba,
keď vyskytne sa náhla potreba
osušiť kvapky sĺz z tvojich líc
a na oplátku nechci nic ;-)

Aj keď máš už dojem, že to nepríde,
ten deň, keď budú veci opäť zdanlivo bezchybné
nezostávaj človeče sám,
neskúšaj žiadny sebaklam,
ale nechaj si pomôcť a pomáhaj
a nes toto posolstvo ďalej
a daj ľudom vôkol seba nádej,
nádej tu stále bola aj bude,
že s dobrými ľudmi môžeš byť v pohode a kľude.


a keďže k básničke hodí sa dobrá pesnička
http://www.youtube.com/watch?v=HzktICM-J9U
alebo dve
http://www.youtube.com/watch?v=QbV4wpRd1tY
a ešte posledná, ktorá ozaj lieči
http://www.youtube.com/watch?v=pMxIPP-zLVE

Hlava plná myšlienok...

V skutku ani neviem, prečo som sa rozhodol napísať tento príspevok ... neviem, čo sem vlastne napíšem a ani neviem ako skončí a aký bude dlhý, ale dnešný deň mi priniesol množstvo pocitov dávno necítených, množstvo myšlienok dlho nepomyslených a v mojej hlave a duši je nenormálne plno a zároveň tajuplne prázdno...

Už ani neviem, kedy som naposledy z mojich modrých očí vypustil slzu, no dneska sa to po tom dlhom čase stalo ... moja duša dostala zabrať ... a môj optimizmus na chvíľu úplne padol k zemi ... nikdy by som si nepomyslel, že pár slov môže z človekom narobiť také divy. Je to ten pocit, keď sa zrazu cítite nepochopiteľne sám, neviete, čo robiť, chodíte po byte sem a tam ... bez určitého cieľa ... to, že srdce je skutočne kolískou vašich citov zistíte až vtedy, keď vás v hrudi začne niečo naozaj bolieť a vy neviete, čo sa to s vami deje? No všetko je len dočasné a aj tento pocit aspoň z časti opadol, keď som si uvedomil, že aj tu sa musí nájsť nejaká pozitívna vec, čo vyplní prázdno, ktoré zapríčinil ten čudesný pocit.

To, že ozajstný priateľ dokáže človeku pomôcť, vždy keď je treba sa potvrdilo aj dnes :-). Stretnutie s tou osobou mi nenormálne pomohlo napriek tomu, že ona bola podstatou mojej duševnej nerovnováhy, nezastaviteľných myšlienok, ktoré mi brali spánok a sústredenie posledné dni, týždne, ba možno aj mesiace...
Ale keď je raz niekto taký ... neopísateľne krásny a užasný človek, nedokážete sa na neho hnevať za žiadnych okolností, lebo ona aj v daždi a zlej nálade dokáže vašej tvári dodať úsmev :-)...

Oči, jej, moje, pre niekoho zvláštne pre iného krásne :-)

A preto verím, že si aj naďalej budeme vzájomnou oporou, nech sa deje, čo sa deje ... Lebo mám pocit, že práve ona robí zo mňa lepšieho človeka, takého akým som vždy chcel byť, za to ju cením a ďakujem. Taktiež nechcem zopakovať moje detské chyby... už viem, že zrušenie kontaktu s nejakým človekom nič nevyrieši,  že najlepšie je keď sú ľudia k sebe úprimní a namiesto dusenia vecí v sebe a násobenia nedobrých emócií a myšlienok treba povedať slová ktoré sa zo srdca a zároveň z hlavy tlačia von a stretávajú sa niekde na jazyku... :-)
Ďalšia vec, čo chcem povedať je, že dnes som čítal najkrajšiu báseň môjho života a prečítam si ju ešte niekoľko krát... lebo mi pomáha a priniesla mi ná tvár taký chápavý výraz, zároveň zamyslený a taktiež mi jemne nadvihla kútiky mojich pier :-).

Posledné, čo chcem spomenúť z vecí, ktoré ma trápia je, že mám pocit, že niet človeka, ktorému by som mohol dôverovať a jednoducho mám pocit, že ľudia okolo mňa sa ku mne správajú, ako by som bol z inej planéty. A zo všetkých tých mojich facebookových "priateľov" je tých ozajstných toľko, že by mi nebolo treba ani všetky prsty jednej ruky...
Jednoducho nikoho netrápi, čo som kto som kde som a ako sa mám... keby ma zajtra zrazí auto, tak by si to nevšimol asi nikto, len keď by po určitom čase začali triedi´t počet svojich facebookových friends, tak by ma bez myhnutia oka vymazali, lebo som sa už dlho neozval a len im tam zaberám miesto. Mám pocit, že ľudia šú neľudský a tých ozajstných ľudí tu zostalo len véľmi málo a preto si ich idem oddnes vážiť ešte viac ako doteraz :-)...
Kto sa až sem dočítal bez ujmy na zdraví dostáva ako odmenu bonusový vtip :-)

Cigáň číta cigáňovi nápis na tabuli: "Cigáni za 50,- bez gumy, bieli za 700,- s gumou."
"To sa mi páči, žiadny rasizmus," hovorí druhý cigáň, "a čo tam ešte píšu?"
"Bungee Jumping.

Konec

Leto začalo, zábava skončila? :-/

Ako sa oficiálne začali letné prázdninky, odišlo nám pekné slnečné počasie a teploty prislúchajúce tomuto ročnému obdobie niekam do neznáma...
Podľa správ to vyzerá na Rusko, keďže niekde tam sú práve teraz lesné požiare z veľkých teplôt... a ako som pozeral, že celá Európa je na tom fajnovo letne, trenky, bikiny, zmrzka... len nad našou vlasťou a celým stredom Európy sa drží kôpka oblakov učupených ako sliepka na čerstvo vylianutom vajci...
Dnes dokonca dávali v správach, že v Tatrách bolo -5 a snežilo, normálne premýšľam, že z kumbálu vyberiem snowboard a plavky si asi odložim na zimu, lebo čo sa tu deje, tomu naozaj nerozumiem.
Zrejme sa už blíži ten dlhoočakávaný koncoš Sveta, my ideme priamou, jednosmernou linkou do záhuby a osud nám už na just nedopraje ani len si užiť pekné slnečné Leto.


Počasie doslova pod psa...



Jediné, čo mi jemne vylepšilo náladu bola TD summer opening( otváracia chata tohto leta ), kde som síce pobudol iba jednu noc a aj to počasie ma tam celkom hnevalo, lebo v noci bola veru zima ako v zime... ale za to tá jedna noc stála za to a bola úplne skvelá a nezabudnuteľná :-).
No potom som sa vrátil domov... dospal som nedospané a inak len čučím pri hocičom, čo má pripojenie na internet, zisťujem, že sa mi nikto okrem skalných kamarátov neozýva, a tak sa nudím a dívam sa ako vonku prší a myslím ... ( o kom a o čom, to si nechávam pre seba ). A najhoršie je, že niektoré myšlienky človek nemôže len tak luskom prsta vypnúť... a tak ho prenasledujú... a jediné, čo mi pomáha je nejaká tá fyzická námaha- ísť si zabehať ísť na prechádzku so psom, alebo niekam na bike... nič z toho nemôžem, lebo je vonku hnusne a ešte raz hnusne :-(. Ani len smeti sa mi nechcelo ísť vyniesť. Jednoducho už aj moja silno + zameraná optimistická nálada dostáva silné rany ako Haye od Klitschka vo včerajšom boxe, dúfam, že to ustojím vo všetkých kolách a žiadne K.O. sa konať nebude.

                                     
Darmo ostáva len veriť, že čím skôr sa myšlienky ustália, počasie vyčasí a ozajstné leto dostane ten správny smer, aby mi prinieslo nejaké krásne zážitky na ktoré mi zostanú krásne spomienky.