streda 14. decembra 2011

Tešme sa :-) a buďme vďační ...


The Miniature Earth


http://www.youtube.com/watch?v=drSDhlnm0e0&feature=related
Toto video je už síce staršie, ale včera na prednáške z Microeconomics nám ho profesorka pustila a odvtedy mi akosi stále blúdi niekde v podvedomí a núti ma ďakovať ani neviem komu, alebo čomu za to, že aký krásny život žijem, že som sa narodil tam kde som sa narodil, že mám takú rodinu akú mám a možnosť študovať a že som zdravý, lebo všetky tieto "samozrejmosti" v dnešnom Svete nie sú až také samozrejmé ako sa na prvý pohľad zdá. Tak si to pustite, predstavte si, že kde sa v tej "stovke" ľudí nachádzate a aké banálne a ľahko riešiteľné sú vaše, teda vlastne naše problémy. 


PS: Usmiať sa ! Tešiť sa zo života a byť vďačný :-)  

nedeľa 27. novembra 2011

Future, Life, Inspiration and Motivation... a.k.a. dlhý nudný večer a otvorený blog.

Niekoľko prebdených nocí, niekoľko pekných, ale aj zlých dní a s tým všetkým spojené informácie ktoré sa dostali do mojej hlavy v podobe myšlienok o všetkom hmotnom a nehmotnom, abstraktnom a skutočnom, dobrom a zlom, súčasnom i minulom... 
(Pri čítaní odporúčam vypnúť muziku na mojom blogu a pustiť si tú z odkazov, mne hrala pri písaní )
http://www.youtube.com/watch?v=ExmoGeJQZ9E
Len teraz kde začať, kde pokračovať a kde skončiť, aby to malo aj nejaký zmysel a nejakú výpovednú hodnotu?
Nebudem hovoriť o všetkom, ale začnem niečím, čo je podľa mňa dosť dôležité a to je motivácia. Motivácia, či už pozitívna, alebo negatívna, ale bez motivácie človek nespraví nič, nikto sa do ničoho nepustí len tak, lebo to proste ide spraviť, ale vždy je za tým niečo. Napríklad už pomerne dlho a relatívne pravidelne cvičím, veľa ľudí vraví, že najťažšie je začať, ale podľa mňa je ešte ťažšie zotrvať... a nie je to o tom, že to robím pre nejaký špeciálny výsledok, je to o tom na koho, alebo na čo myslíte pri tom cvičení a nie preto, že na to myslieť chcete, ale preto, lebo na nič iné myslieť nedokážete. Mňa už dlhú dobu motivuje a zároveň inšpiruje jeden človek... ktorého už poznám naozaj dlho, no stále nedokážem pochopiť, že čo je na ňom tak výnimočné, že ma to prinúti snažiť sa robiť veci lepšie (no niekedy aj horšie), snažiť sa byť lepším ako kedykoľvek predtým (no občas taktiež spraviť nejednu hlúposť) a vidieť veci nielen z jedného uhla ( no niekedy nahliadnuť práve z toho z ktorého sa veci javia byť najhoršie). Stále mi to nejde do hlavy, ako je možné, že niekto dokáže ovplyvniť moje emócie natoľko, že sa stanú nekontrolovateľnými a aj moja inak spoľahlivo fungujúca myseľ sa dostane pod ich vplyv. Na jednej strane krásny pocit, no zároveň skutočne neskutočne zlý, priam hrozivý, keď si neviem dať rady sám so sebou, lebo robím všetko viac kvôli niekomu ako kvôli sebe. A to chce zmenu. Musím nájsť novú inšpiráciu a motiváciu v niečom a v niekom, čo nebude robiť z môjho života sínusoidu, ale peknú, či už viac, alebo menej stúpajúcu priamku smerujúcu do budúcnosti. 
Život jednotlivca nikdy nemôže byť len o tom jednom človeku a preto každý z nás potrebuje k životu okrem svojej nenahraditeľnej rodiny ešte niekoho ďalšieho... ale nie len tak hocikoho, môžte mať tisíc kamarátov na facebooku, desiatky spolužiakov a ďalších kamošov v meste pri pive, no vždy je tu potom ešte jeden skutočný priateľ, ktorému môžte povedať kedykoľvek, hocičo a on tu bude pre vás... A preto niekoho takého hľadám, lebo cítim, že mi niekto chýba. No vždy keď som si myslel, že som toho človiečika našiel, zistil som po určitom čase, či už krátkom, alebo dlhom, že som sa mýlil. Tak asi nie je dobré hľadať, jednoducho sa zamerať na niečo iné a možno ho náhodilo stretnem práve cestou k iným cieľom. 
Už nejedno ráno som sa zobudil s tým, že som mal pocit, akoby som prišiel do iného sveta, lebo moje sny boli o akomsi meste, mieste, krajine, kde som nikdy nebol a o ľuďoch z ktorých som nikoho nepoznal ... na podiv, necítil som sa tam až tak zle, ale bol som rád, že som sa zobudil v mojej posteli a pri mojej rodinke. 
To ma prinútilo rozmýšľať o budúcnosti, o neznámej krajine, neznámych ľuďoch a o veciach nových, nepreskúmaných. Pravdupovediac, mám z nej strach. 
Lebo nieje ani len najmenšia šanca aby sme vedeli, že čo všetko sa stane zajtra a nie to ešte o desať, či viac rokov. Môžem (ne)vyštudovať akúkoľvek školu, (ne)nájsť si prácu (ne)stretnúť človeka s ktorým budem (ne)šťastný... A stále je tu veta, keby som teraz umrel, bol by som spokojný so svojim doterajším životom... Jednoznačné áno odpovie len málokto. Tak čo teraz robiť a ako ďalej žiť? No nejak bolo, nejak bude, musím veriť v lepší zajtrajšok, dôverovať tým ľuďom ktorým môžem a menej sa zaujímať o tých, ktorý si moju pozornosť nezaslúžia. Robiť veci naplno a dať im zmysel.
Svet je obrovský, pre malého človiečika je nemožné ho preskúmať celý a stretnú všetkých ľudí na okolo a spoznať všetky tie osudy... pre každého z nás je len jedna cesta na ktorej stretneme a spoznáme len malú časť z toho všetkého, tak si užívajme práve tú svoju cestu a keď sa nám náhodou na dopravnom prostriedku ktorý nás ňou vedie niečo pokazí, tak to rýchlo treba opraviť a keď si s tým nevieme dať rady... práve na to sú tu tí najbližší okolo nás, správni mechanici :-). 
Predposledné slová napísané až po tých posledných- je mnoho krásnych viet o živote a o všetkom okolo neho, ktoré si každý z nás prečíta, či už niekde na internete, alebo na nejakom bilboarde, no každú z nich vymyslel niekto z nás a má určitú hlbšiu myšlienku a keď si raz niečo také prečítate a zamyslíte sa nad tým, tak vám niektoré veci začnú dávať zmysel, alebo si len poviete, že nieste jediný, kto to berie zrovna takto a pousmejete sa pri tom, prípadne jemne zamračíte, fakt dobrá to vec, taký výstižný života obkec ;-). 
PS: Ďalší nevydarený zlepenec slov? Asi áno, no ak aspoň niekto prišiel až sem a strávil sekundy svojho života čítaním niekoľkých mojich myšlienok, tak sa to možno oplatilo stráviť niekoľko desiatok minút ich písaním. 

štvrtok 17. novembra 2011

K.K. (dúfam, že som nepoplietol poradie)

Človiečik s veľkým Č ;-)... 
Je to proste už tak, keď mi do života prišla osoba, ktorá sa tam zapíala nezmazateľnou fixkou :-)... 
Viac už o nej nenapíšem, lebo si to chcem všetko nechať pre seba :-)
The end :-P... 
PS: ...


štvrtok 13. októbra 2011

Zoznam mojich snov do budúcnosti ...






Aby sme žili naplno, náš život musí mať aj nejakú náplň. Je to ako croissant, vždy lepšie chutí keď je tam viac čokoládovej plnky, ako keď len prežúvate suché cesto, ktoré nie a nie zliezť dolu krkom. Čokoládovou plnkou života sú všetky veci, ktoré vašu osobnosť rozvíjajú, robia vás šťastnými, sebavedomými, no zároveň vám nosia aj mnoho trápenia a sĺz, ale to všetko robí človeka človekom a tak sa postupne celý život každý z nás formuje. No ako ovplyvniť chuť a množstvo plnky v croissante?? 
Veľmi jednoducho, rozhliadnuť sa okolo seba, určiť si ciele do budúcnosti, ikeď len neďalekej, začať snívať a zároveň aspoň časť svojich snov a cieľov premeniť v realitu. ( Vlastne to vôbec nie je až také jednoduché, ale nalejme si čistého vínka, čo je v dnešnej dobe jednoduché? No veľa toho nie je... )

Tak zrovna takto nejak sa snažím so svojím životíkom narábať ja, no nie vždy to ide tak ľahko, ako by som čakal, ale aby som moje snaženie podporil, tak som sa rozhodol zverejniť niekoľko vecí ktoré mi prúdia mysľou už dlhú dobu a ešte dlho budú. 
Kde začať? Najskôr pár vecí, ktoré by som sa chcel naučiť, alebo spraviť ešte zamladi. 
Naučiť sa ....
po španielsky a po rusky
jazdiť na kolieskových korčuliach 
jazdiť na koni
tancovať salsu
Zažiť...
bungee jumping
zoskok s padákom, alebo aspoň paragliding 
poľovačku
brigádu v zahraničí ( asi Malta :-) )
Dokončiť výšku, no počas nej stihnúť aj štúdium v zahraničí (Španielsko)

A jednoducho čo všetko ešte chcem?
Prečítať ešte minimálne jednu knižku. Mať normálny krásny vzťah s dievčaťom, ktoré ma bude ľúbiť minimálne tak ako ja ju. Stretávať stále nových ľudí a zbierať od všetkých ich životné skúsenosti a rozprávať a o všetkom možnom aj nemožnom. Cestovať viac ako veľa, minimálne po celej Európe a nemôžem zabudnúť na moje cestovateľské sny USA, Japonsko a Seychely ( sem plánujem zobrať moju vyvolenú na svadobnú cestu :-P... len to najskôr treba tú vyvolenú a potom peniažky, ale na tom budem tiež tvrdo makať).

Je toho ešte mnoho, ale nebudem snívať priveľmi a radšej idem ďalej žiť :-)

Viem, že ma čakajú ešte mnohé pády a prekážky, lebo cesta bez prekážok nie je tá správna cesta na ktorej by som našiel aspoň polovicu z toho čo naozaj chcem.
 Ale treba byť snaživý, trpezlivý a vedieť sa rozhodnúť v správny moment pre správnu vec a nakoniec príde očakávaná odmena a verím, že svoj croissant naplním tou najlepšou plnkou a potom si ho vychutnám veľkými hryzmi :-) a tiež, že na to nebudem sám.

PS: Inšpirácia croissantom prišla v neskorých nočných hodinách, keď som tento príspevok začal písať a postihol ma hlad. A ku všetkému ostatnému ma inšpirovali ľudia v mojom okolí a vlastne život sám. 


piatok 7. októbra 2011

Tanec môj život?

Tanec a ja... niečo čo od môjho útleho detstva patrilo k sebe a každým rokom sa tieto dva elementy spájali viac a viac do jedného... tancu som obetoval mnoho. Moja prvá zlomenina, resp. zlomeniny oboch palcov na rukách, nespočetné hodiny driny na tréningoch aj mimo nich, mnoho peňazí a taktiež som kvôli tancu zanevrel na Karate, v ktorom som dosiahol 1. dan a ktoré k môjmu životu taktiež neodmysliteľne patrí, no odkedy som vynechal pravidelné tréningy už to nie je ono. A teraz nadišiel rok kedy som kvôli škole ale aj niektorým ďalším dôvodom musel zo svojho času vypustiť aj tréningy v elemente :-(. To čo bolo pre mňa všetkým, druhou rodinou, teraz skončilo a neviem, či a kedy sa to vôbec vráti. Odišlo mnoho ľudí odtiaľ a s nimi aj určitá atmosféra, vďaka ktorej som sa tam cítil tak dobre. Teraz už len trénujem malé deťúrence z centra voľného času raz do týždňa, tak verím, že sa mi podarí aspoň im odovzdať to krásne, čo tanec ponúka.
Lebo tanec nie sú len rôzne pospájané pohyby a hudba... človek to pochopí až po veľmi veľmi dlhom čase, že všetko čo cíti, čo prežíva, dokáže vyjadriť tancom, že tanec dokáže liečiť a že je to neopísateľný pocit slobody, keď človek počúva hudbu, tancuje a ničím neobmedzovaný sa dostane do vlastného sveta, ktorý si môže prispôsobiť ako on chce. A ešte je niečo krajšie keď pri tanci vyjadrujete svoje pocity k niekomu...
No ťažko je písať o veci, ktorú je najlepšie vidieť, zažiť, jednoducho cítiť. A preto každému jednému človek odporúčam, že keď vám bude akokoľvek, či už dobre, alebo zle, nikdy nič nepokazíte tým, keď si sami v izbe pustíte svoju obľúbenú pesničku a necháte sa jej rytmom uniesť do inej galaxie :-).

Nakoniec prikladám jedno video, v ktorom veľký tanečníci prezentujú tanec a niekoľko pekných myšlienok o ňom :-)

http://www.redbull.sk/cs/Satellite/sk_SK/Video/Street-Dance-Kemp-2011-film-021243097013595

Tatry 2011

Mal som príležitosť ísť s mojou mamkou a jej triedou do Tatier na turistiku, keďže to bolo za dobrý peniaz a veru inokedy sa len tak sám od seba človek do Tatier nevyberie, neváhal som a hneď som potvrdil svoju účasť na výlete. Do Tatier som kvôli škole pricestoval až v utorok večer, takže som zmeškal už jednu peknú túru, čo ma najprv kúsok mrzelo, ale po druhom dni a celodennej pešej túre o dĺžke do 30 km ma to už mrzelo kúsok menej. Ale počasie bolo prekrásne, babie leto v plnom prúde, výhľady doďaleka a pokiaľ sme nešli vyššie než nejakých 1800 m.n.m. tak aj relatívne teplúčko bolo. V jeden deň keď sme prechádzali cez Veľkú Svišťovku, tak sa znenazdajky pár metrov od nás objavili kamzíky, konkrétne štyri. Bol to pre mňa neskutočný zážitok. Posledný deň- piatok, keď už všetci odchádzali, ja som sa rozhodol ešte zostať a vynahradiť si utorkovú túru. Tak ja, kamera a foťák sme sa vybrali na takú kratšiu asi 18 km dlhú prechádzku Tatrami, veľmi som si to užil a keby som tu mal o všetkom rozprávať dopodrobna, tak môžem písať do rána a stále by nebolo dosť. Posledným zážitkom pre mňa bola návšteva môjho bračeka na hoteli v ktorom pracuje, kde som mal možnosť okúsiť úžasné wellness. Potom už nasledovala len cesta domov, ktorá nám ponúkla stretnutia s dvoma líškami, jedným psom a jedným krásnym jeleňom, chvalabohu ubrzdiť  sa nám podarilo vždy na čas. 

Ešte pripájam pár fotiek.






Friends With Benefits

http://www.youtube.com/watch?v=34xfcoRceeU
Čerstvo dopozeraný film :-). Vrelo všetkým odporúčam :-)... Vážne bol skvelý a keďže skvelého toho na ňom bolo veľa, napíšem len o tých negatívach :-P.
1. Pozeral som ho sám.
2. Filmy tohto charakteru človeku miestami pripomenú jeho vlastný životný príbeh, čo je vec celkom pozitívna, keby tie Happy Endy existovali aj v skutočnom živote.
3. Tretí bod už ani neviem...
Určite si ho chcem ešte raz pozrieť, ale len ak sa mi podarí odstrániť prvý bod :-).

sobota 1. októbra 2011

Comming soon

Keďže sa neviem donútiť k príspevkom, ktoré chcem už dlhú dobu napísať a nie a nie ich dostať z hlavy na blog, tak som sa rozhodol pre takýto medzistupeň ktorý ma aspoň z časti donúti to sem niekedy šupnúť...
Takže tu sú názvy príspevkov, ktoré sa tu objavia už čoskoro...


Zoznam mojich snov do budúcnosti ... 
Tatry 2011 
Tanec môj život? 

UMB

Dva vysokoškolské týždne za mnou, tak  by bolo načase zhodnotiť prvé pocity a keďže sme to dostali ako domácu úlohu na Academic writing, tak svoju prácu využijem aj tu :-)... aspoň môj blog nadobudne trochu medzinárodný charakter :-D 


My first impression of school

It was Tuesday morning and at 7:25 I walked in U4 room. There were already few people sitting, some of them looked happy, some tired. I also sat down and I was waiting what will come. I felt a bit tired, because it was really early for me, I was also afraid a bit, but still I was looking forward to it all. So my first days at UMB started.
From the first experiences I have to say, that I simply love this university. People are nice and friendly, also most of the professors. I had a great fun with some of my classmates from BEM at a party, but at the university too. The hardest for me was the change of studying almost every subject in English, but I hope I will get used to it. I like the system of studying too, working with IT technologies and the ability of communication via the e-mail with professors.
So it will be great if my first impression won´t lie and I hope that all my studies will be as nice as first week.

nedeľa 4. septembra 2011

Konce a začiatky, odchody a príchody

Jednoducho to tak býva, kolobeh života... 
A je tu znovu také obdobie, plné nových vecí a mnohých zmien...
Leto bolo krásne, plné skvelých nezabudnuteľných zážitkov, nových vecí nových ľudí a naozaj nemôžem sa sťažovať, lebo moje najdlhšie prázdniny  som si užil naplno a to ešte úplne neskončili..., ale s prvými septembrovými dňami spolu s letným počasím odchádzajú aj mnohí moji priatelia a kamaráti, študovať na niekoľko stoviek kilometrov ďaleko:-(. Lenže nie sú to len takí hocijakí kamaráti, ale zrovna tí najlepší, ktorí urobili moje leto takým výnimočným :-). Aby toho málo nebolo ešte aj môj Best friend, môj brat Jarík skoncoval so študentským životom a začal pracovať ... v Tatrách, tiež nie najbližšie :-/. Kedže s tým nič nespravím, musím sa s tým len zmieriť, s komunikáciou čisto internetovou a ak všetko dobre pôjde, tak využiť to vo svoj prospech, zdvihnúť moje šunky a vybrať sa na výlety pozrieť týchto mojich ľudí :-).
A aby som nevravel len o odchodoch a koncoch, tak si dovolím spomenúť aj to, že som sa stal oficiálne vysokoškolákom, pyšne zapísaný na UMB - Business economics and management :-). Tak mi začína vysokoškolský život... a na zápise som si prehliadol mojich nových spoluštudentov a spoluštudentky ... na mojom odbore to síce vyzerá celkom biedne, ale na takej verejnej správe ...:-D asi zbehnem niekedy na návštevu  .... :-D. Veď treba nové kontakty :-) 
No je to už raz tak a inak to nebude a preto sa snažím zostať v pohode a v dobrej nálade ... idem brať každú príležitosť čo mi príde do cesty, našetrím pár peniažkov a pôjdem cestovať a budem si užívať vysokoškolský život :-).
A keďže som moje leto veľmi nekomentoval tu na blogu... odkedy sa zmenilo k lepšiemu, tak som sa sem rozhodol šupnúť série niekoľkých vydarených fotiek :-) z niekoľkých skvelo vydarených dní a nocí :-)
( hlavne kvôli ľuďom ktorí sú na tých fotkách so mnou :-) )
PS: Fotky nie sú zoradené podľa časovej následnosti ;-)



Sústredko TK Element Moštenica 
Celá partia 
Posledný crazy tréning
 Dancehall
 Curaprox team a.k.a. moji spolubývajúci Lujza a Filip 
 Rišo Lujzet a bohužiaľ aj ja :-D
 S pánom trénerom ANDY BDS PRAHA 
 Battle partnerka 
 V akcií 
 Šialená crew :-D 
Posledný večer sme trošku blbli :-D 




Kréta - skvelá dovolenka s mojou rodinkou :-)
 Východ slnka 
 Ja
 Ja, Deniska, Jarík a pirátska loď 
 Ja v lagúne Ballos
 srandičky s bračekom 
 :-)
 Celá zostava :-)


Výlet Ružomberok, Likavka... 
 Všetci okrem šoféra na Likavke 
 Branko na dereši 
Branko, Oto, Monika, Valo 


Výlet s Idkou do Viedne 


Výjazd do mesta 1. z mnohých
Socha slobody( Foržak)

Výjazd do mesta 2. z mnohých



Posledný piatok so Simonkou :-)


 Najvtipnejšia, ale aj najťažšia brigáda 
 Ja, Foržak, paleťáky, golemy, Isomaxy, regály

TD Králiky/ Marčo 20
Tomuto sa hovorí pohoda 
S Brankom, hlavne prirodzene 
S Melisou, no koment :-D
Tanec a dym :-)
Kate, Maroš, Lujza 


Výjazd do mesta 3. z mnohých 
 Ja a vínko
 Maroš a vínko
Lujza a ja opäť tančíme 
Kate a dlhá slamka 

Prvá grilovačka u mňa 
 Najlepšia partia ľudí :-)
 V akcii
Gril a môj tieň



 Chata Luna Kováčová/ Brankova 21
 Guľáš partia
 So Simonkou :-)
 Prvá celkom OK 
 Potom to už bolo vtipnejšie 
Miestami až príliš :-D 

 Druhá grilovačka u mňa 
Simonka na slniečku 
Príprava grilu, najdôležitejšia časť 
 Šéfkuchár Riško 
Večerný chill, šiša and so on :-)...


Jeden pekný západ Slnka na chatke 


Varenie gulášu a cyklistika a pohoda s rodinkou na Donovaloch 
 Môj dedko- gulášmajster, môj Ujo, Ja 
Pekný výhľad, ktorý sa nám naskytol na cyklotúre za čučoriedkami 


A toto je Koniec tohto príspevku

C U soon :-)